Sally Millar prišla v roku 1991 s nápadom Komunikačného pasu. V tom istom čase vznikla aj tzv. Klientova kniha, ktorá bola súčasťou hodnotenia interakcie v New Castle. Ujal sa Komunikačný pas.
Čo to vlastne je? Je to nový spôsob dokumentovania a prezentovania informácií o deťoch a dospelých s rôznym postihnutím a ktorí sa sami nedokážu efektívne vyjadriť rečou.
Komunikačné pasy sa od roku 1991 veľmi zaužívali v domácnostiach, v zdravotných a sociálnych zariadeniach, v školstve. Komunikačný pas predstavuje (1) spôsob ako využiť informácie získané z formálnych hodnotení a diagnostík klienta a (2) zoznam dôležitých, na klienta orientovaných a prstupných informácii. Cieľom je zabezpečiť plynulý tok informácií medzi odborníkmi poskytujúcicmi starostlivosť danému klientovi a ľuďmi, ktorí ho dobre poznajú.
Cieľom komunikačného pasu je:
- prezentovať jeho majiteľa pozitívne a ako jedinca, nie ako súbor problémov a postihnutí;
- prezentovať preferencie a názory svojho majiteľa a dať ich do pozornosti ľudí v okolí;
- odrážať jedinečný charakter svojho majiteľa, napr. jeho zmysel pre humor a pod.;
- opisuje najefektívnejší spôsob dorozumievania sa svojho majiteľa s okolím a okoliu odporučiť ako s ním najlepšie komunikovať a podporiť interakciu;
- spojiť informácie z minulosti klienta s tými aktuálnymi, z rôznych kontextov a prostredí a pomôcť tak odborníkom a komunikačným partnerom klientovi lepšie porozumieť a zlepšiť vzájomnú interakciu;
- zrovnocenniť význam názorov odborníkov a ľudí, ktorí z blízkosti majiteľa komunikačného pasu, ktorého reč je nezrozumiteľná, alebo nerozpráva vôbec.
Zdroj: http://www.communicationpassports.org.uk/About
V spolupráci s Gloucestershire NHS Foundation Trust a Widgit Symbols sme pre Vás pripravili na stiahnutie komunikačný pas, ktorý si môžete stiahnuť tu, alebo priamo vyplniť tu.